Vynález kritického rozumu

 
 
„Navrhujem zrušenie patentového ústavu. Všetko už bolo vynájdené a nič nové už nie je možné objaviť.“  Výrok, ktorý ste už možno zachytili údajne prehlásil riaditeľ washingtonského patentového úradu Charles H. Duell v roku 1899.
 
Týmto výrokom mal Charles H. Duell požiadať prezidenta Spojených štátov McKinleyho o zrušenie úradu, ktorému šéfoval. Pôvodne som chcel použiť tento výrok na ilustráciu krátkozrakosti ľudského uvažovania o budúcnosti, ale najprv som sa rozhodol, že o pravdivosti a kontexte tohto výroku zistím niečo viac. Predsa človek, ktorý riadi patentový úrad by musel mať veľmi pádny dôvod na to, aby takúto inštitúciu rušil. Vďaka súčasnej elementárnej technológii Google, o ktorej sa údajne pesimistickému futurológovi Charlesovi nemohlo ani snívať som za pár minút prišiel na niekoľko zaujímavých skutočností.
 
Pravdivosť, resp. nepravdivosť tohto výroku skúmal Samuel Sass, bývalý knihovník nadnárodného konglomerátu General Electric Company v roku 1989 na žiadosť magazínu The Skeptical Inquirer. Samuel Sass zistil, že nie je prvý, kto skúmal pôvod tohto výroku. Konkrétne Dr. Eber Jeffery v júli roku 1940 publikoval v Journal of the Patent Office Society článok, v ktorom uvádza, že nenašiel žiadny dôkaz o žiadnom zamestnancovi amerického patentového ústavu, ktorý by to so zrušením patentového úradu myslel naozaj vážne. Podľa Jefferyho je tento výrok len mýtus. Vo výročnej správe Charlesa Duella z roku 1899 totižto nenašiel ani zmienku o žiadosti zrušenia patentového úradu.
 
Ako je potom teda možné, že po zadaní hesla do vyhľadaváča: "everything that can be invented has been invented" nám Google vychrlí množstvo obrázkov s fotkou Charlesa Duella, ktoré mu priradzujú autorstvo?
 
Autor: Samuel Kušnír

O odpadkoch

Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.
 
Čo najväčší a najpraktickejší kôš, podľa možností, hnedej farby. Nenašla som nič, čo by mi vyhovovalo. Koše boli objemovo veľmi malé, vo vnútri dokonca členené na dve, alebo tri priehradky. Tejto jasnej indícii za účelom pochopenia miestnej kultúry triedenia odpadov som úboho nerozozumela. Oslovil ma príjemný mladý predavač: „Dobrý deň. Hľadáte niečo? Môžem vám pomôcť?“ Ospravedlnila som sa mu, že nehovorím nemecky a angličtinou mu vysvetlila, čo potrebujem. Jazykovo sa mi ihneď prispôsobil a vysvetlil mi, že všetko, čo tu vidím, sú odpadkové koše do domácnosti. „Really?“ Usmial sa a nadšene zdôraznil: „Ja! Natürlich.“ V hlave mi znelo: „Ja! Ja blbec! Vitaj v realite.“
 
Vysvetlené. Na recyklovanie jedna polovica, druhá nádobka do spaľovne. Pohoda. To dám. Noblesne som odpad pretriedila a prišlo prvé vynesenie do konví. Predomnou stáli štyri. Rôznych farieb. Začala som teda skúmať. V modrej vidím papier. Jasná vec. Žltá plasty a obaly, v dalších dvoch presvitajú cez sáčky šupky zemiakov, nejaká stará handra a škrupinky z vajíčok. Sebavedomo som vhodila svoje dva sáčky dnu podľa vlastnej logickej úvahy a mala zo seba veľkú radosť.
 
O hodinku zvoní sused. Zlatý človek, asi ide na kávu. Ešte mu veľmi nerozumiem. Zatiaľ sme boli skôr komická, ako priateľská dvojica. On nevie po anglicky, ja po nemecky. Volá ma von. Údajne na moment, že „show you. Comme.“ Cupkám za ním ako psík, prichádzame k odpadovým konvám. Neverím vlastným očiam. Berie môj sáčok, usmieva sa a otvára ho. Vyberá niekoľko odpadkov a ukazuje gestami bez slov ako nemému, že toto a tamto patrí do inej konvy, z druhého sáčku zase do celkom inej. Stojím, a asi sa usmievam veľmi kŕčovito. Sused pôsobí pokojne, ja ako moje dieťa, ktoré malo v ten čas dva roky. Ten mladý muž to berie smrteľne vážne. Nakoniec ma potľapká kamarátsky po pleci a povie: „Das ist ok.“
 
Separácia odpadu bola pre mňa jedna vážna škola. Nemecká precíznosť ma v tomto položila na lopatky skôr, ako som si uvedomila sever. Kým som vyložila nákup, alebo niečo navarila, trávila som nad smetím desiatky minút. Každý obal musí byť poskladaný do čo najmenšieho rozmeru. Kelímky z plastových obalov, ako sú jogurty, syry, či mlieka má byť prázdny a vypláchnutý. Po veľmi krátkej dobe mi bola ukázaná mestská skládka odpadov. Aby som vedela. Pretože nie všetko patrí do konví. Pri obytných domoch sú nádoby na plast, bio odpad, miešaný odpad do spaľovne a na papier. Všetko ostatné si musí každý sám odniesť na skládku, alebo na špeciálne zberné miesta.
 
Po niekoľkých týždňoch som šla prvýkrát vyniesť sklo. Zberné miesto je bez obsluhy, ale nie bez pravidiel. Tie tam visia na veľkej tabuli. Sklenené fľaše jedine bez vrchnákov, čisté a v žiadnom prípade nie keramické. Keramika patrí na skládku. Svoje dve rozbité šálky a jeden tanier som niesla zase domov. Kontajnery sú tri. Na sklo biele, hnedé a zelené. Modrý sklenený svietnik sa vrátil v taške so šálkami do špajze. Chcete ich oklamať? Neoplatí sa. Raz som šla odniesť sklo v nedeľu popoludní. Nestihla som vhodiť ani druhú fľašu a z okna z najbližšieho bytu sa vyklonila pani, ktorá mi zreteľným hlasom pripomenula, že sa v nedeľu sklo nevyhadzuje. Je to tam napísané. V ten deň som prvýkrát tabuľu dočítala dokonca.
 
Skládka je veľký objekt s dopravnými značkami, desiatkami kontajnérov a početným personálom. Prvýkrát ma obrátili hneď pri vchode, šoférovala som auto so slovenskými evidenčnými značkami. Kým neprinesiem potvrdenie o pobyte, odpadky z tohto auta na tejto skládke nevyložím. Druhý pokus bol už úspešný. Mala som v kufri niekoľko vriec, tašiek a mini taštičiek. Vážny pracovník ich útroby dôkladne skontroloval. Všetky. Niektoré aj dvakrát. Zvlášť polystyrén. Tvrdé plasty. Mäkké plasty. Elektro odpad. Batérie. Spomínaná keramika. Drevo. Kovový odpad…
 
Služby za odvoz a triedenie odpadu sú v Nemecku drahé. Dnes mi je jasné, prečo sú tie koše tak malé a prečo ma sused tak ochotne učil. Keď obdržím internetovú objednávku v bublinkovej obálke, už sa nečudujem. Stojí na nej milý oznam, ktorým ma obálka prosí, že túži byť separovaná správne. A tak papier poslušne oddelím od bubliniek a rozdelím ju do dvoch konví. So susedom pri káve rozprávam radšej o živote, ako o odpadkoch.
 
Autor: Zuzana Herich

Náplasť na slovenské školstvo: 41-tisíc eur pre 4 ľudí?

 
 
Dať 41-tisíc eur 4 ľuďom je jeden spôsob, ako dostať mladých Slovákov naspäť. Čo ale spravíme so zvyšnými cca 35 396 Slovákmi študujúcimi v cudzine?
 
Rezort školstva pokračuje v programe, ktorý zaplatí Slovákom štúdium na univerzite v zahraničí, ak sa zaviažu po skončení štúdia robiť vo verejnej správe. Ide o Grantový program pre posilnenie analýz verejnej správy. Minulý rok toto štipendium dostali 4 ľudia (s rozpočtom 67 000 eur), rok predtým 3 (rozpočet 84 000 eur).
 
Tento rok je naň vyčlenených 41 000 eur a vzhľadom na rozpočty minulých rokov, môžeme predpokladať, že štipendistov nebude viac než 4. Je to iste šľachetné gesto a aj motivácia pre vybraných ľudí (zároveň je ich povinnosťou vrátiť sa a pracovať vo verejnej správe, inak musia štipendium vrátiť). Ale medzičasom, čo sme pomohli týmto dokopy 7 ľuďom, nám zo Slovenska odišli tisíce študentov do zahraničia, ktorí grant nedostali. A tí často ani nevidia motiváciu sa vrátiť.
 
Nevravím, že ak pomôžeme jednému človeku, máme pomáhať všetkým. To je nezmysel. Nevravím ani, že máme grantový program rušiť. Ide o podporu šikovných ľudí a motiváciu pre nich vrátiť sa po štúdiu v zahraničí naspäť a priniesť so sebou aj svoje skúsenosti. Je to ale nesystémový krok, keďže nám chýbajú konkrétne opatrenia na zastavenie odlivu mozgov z krajiny. Aká je asi práca vo verejnej správe, keď na ňu musíme nalákať niekoho za odmenu vo výške viac ako 10-tisíc eur? Aké sú asi podmienky na Slovensku, keď sa nám sem študenti prirodzene nevracajú, ale práve naopak? Aká je tu kvalita života, ak sa vrátia len za podmienky preplatenia štúdia?
 
Čoraz viac študentov zo Slovenska odchádza, práve pre kvalitu života a pracovné podmienky, ktoré im tu nachystali posledné vlády. Potvrdzuje to aj prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska. Študenti odpovedali, že by ich k návratu naspäť motivovalo zvýšenie platov, poriadok a prosperita na Slovensku či zmena politickej situácie. Finančné stimuly sa nachádzali pri konci rebríčka a priviedli by naspäť asi len desatinu opýtaných. Tento problém nevyrieši len náplasť v podobe finančnej odmeny.
 
A prapodstata problému je ešte ďalej. Aká je kvalita našich univerzít, keď tak veľa Slovákov študuje v cudzine? A nie je to len kvalita slovenských univerzít, ale aj kvalita regionálneho školstva. Lebo ak práve mladému človeku nedáme na strednej škole pocit, že dostáva dobré vzdelanie, motivujeme ho, aby išiel študovať inam.
 
Posledné roky sa rezort školstva kvalite vzdelávania priveľmi nevenoval. Robil si ale takto sympatické PR. Poskytne niekomu zaručenú prácu a zároveň mu dá možnosť študovať v cudzine. To ale nie je jediná náplň jeho práce. Ministerstvo školstva má regulovať stav školstva na Slovensku a rozvíjať ho. To sa na ňom ale dlhodobo nedeje, namiesto toho sa utrácali peniaze na projekty a priamo riadené organizácie, ktoré už mali prejsť racionalizáciou.
 
Namiesto sympatického PR by malo ministerstvo teraz konať skutočne v prospech slovenských študentov a spolupracovať so všetkými relevantnými inštitúciami, so študentmi aj s učiteľmi a vytvoriť také podmienky a kvalitu štúdia, aby Slováci chceli ostať študovať a pracovať doma.
 
Autor: Branislav Grohling

Buzerácia na slovenský spôsob

Dnes sme boli vybavovať veci súvisiace so zmenou môjho trvalého bydliska. Dobre, dobre, bola to druhé fáza. ŠPZtky sú vymenené a konečne mám aj nový občiansky, od ktorého sa všetko odvíja. Takže, šup, hneď ráno zavoláme do NDS, pošleme im mejlom nový občiansky a technický, nadiktujeme ŠPZtku... No taaaaak, spomaľ, si predsa na Slovensku! Zabudla si?

Slečna alebo pani na druhom konci nám povedala, čo všetko potrebujú. Fajn, keďže som oslobodená od úhrady diaľničnej známky, potrebovali mimo technického a občianskeho aj fotokópiu nového parkovacieho preukazu. A tu nastal problém. Hoci preukaz vydaný v inom okrese s neobmedzenou platnosťou už v NDS mali, potrebovali fotokópiu toho nového, ktorý mi vydajú až po tom, čo mám nový občiansky. Takže sme si vysúkali rukávy a pustili sme sa do práce. Pani na úrade bola veľmi ochotná, spis si údajne vyžiadajú a nový parkovací preukaz mi vydá na počkanie. Vec, ktorá inde trvala štyri mesiace a tu necelých desať minú. Tak hor sa do spoločnosti Mýto, kam nás z NDS poslali. Supeeeer, máme všetko, nemusím kupovať diaľničnú známku. Veď je to pár klikov v počítači, v podstate to bolo realizovateľné už počas hovoru v NDS. Ale... Dievča, zabudla si? Stále si na Slovensku! Dopadlo to tak, že NDS má na zmenu údajov mesiac. Čo by mi až tak nevadilo, keby... Keby bolo keby, boli by sme v nebi. Ten mesiac buď nebudem chodiť po diaľnici alebo si kúpim diaľničnú známku. Keďže si neviem predstaviť, ako vozím svoje deti do školy po cestách - necestách, navyše s niekoľko kilometrovou obchádzkou kvôli rekonštrukcii, zvolila som druhú možnosť. Veď čo, je to iba 14 eur na mesiac. Iba... Pre človeka, ktorého invalidný dôchodok nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy, to predstavuje niečo iné, ako pre NDS a ľudí, ktorí to majú, zdá sa, dobre premyslené. Nie, neexistuje nejaká spätná platnosť, neexistuje iba tak podklady zaslať mejlom a telefonicky na počkanie vybaviť zmenu. Existuje iba jediná možnosť. Teda, v prípade, že chcete naďalej využívať diaľnice.

Potom som bola tento štát o niečo požiadať. Panani za okienkom bola zlatá, keď mi však do ruky podala A4ku so zoznamom potvrdení, ktoré potrebujem a potom možno..., úsmev z tváre mi zmizol. Nehovoriac o tom, že percento tých potvrdení bolo priamo z ich úradu. "Toto čo je?" hlesla som, čakajúc na výťah. V dnešnej elektronickej dobe, keď vedia zistiť ešte aj číslo topánok, ktoré nosím. Pričom nemusia zdvihnúť zadok zo stoličky a odtrhnúť zrak od počítača...

Najväčší gól pre mňa znamenalo, keď komusi neakceptovali potvrdenie bez pečiatky.Spýtavo som sa pozrela na maminu. Pokiaľ viem, pečiatky akosi vyšli z módy, my už dlhšiu dobu faktúry iba podpisujeme. No ako som zistila, na spomínanom úrade sú nutné. Na rozsudku o rozvode nestačí veta Rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom rozvodu, nakoľko zúčastnení sa vzdali odvolania. Je treba pečiatku s vyznačenou právoplatnosťou. No čo, papier nepustí, pečiatka nepustí... Zákon nepustí. A tie zákony, ktoré nás častokrát nezmyselne buzerujú, tvoria ľudia, ktorých sme si sami zvolili... Po slovensky.

Autor: Dagmar Sváteková

Trik s platbou za reklamu v katalogu je zpět. A firmy se opět spálily

 
 
Společnost Telefonní seznam České republiky a Slovenska rozesílá podnikatelům dopisy, které se tváří jako faktura k uhrazení 2 952 korun za uveřejnění inzerenta ve firemním katalogu mobilniseznam.com. V něm je jen vyhledávací pole, nic víc. Vyhledávání je sice funkční, ale společností je v něm velmi málo. Dopis s datem splatnosti vytváří dojem, že je třeba částku rychle uhradit na bankovní účet České spořitelny.
 
Z oznámení ve spodní části strany malým písmem je však zřejmé, že se jedná jen o obchodní nabídku pro podnikatele, který dobrovolnou platbou uzavírá smlouvu. Ta se rok automaticky obnovuje a firmy mohou čekat další „faktury“ každé tři měsíce. Odstoupit od smlouvy může klient do deseti dnů bez udání důvodu. Musí však napsat doporučený dopis na adresu brněnského P. O. Boxu.
 
Jednou z firem, které z nepozornosti zaplatily, je společnost Veselské služby, městská firma, jež ve Veselí nad Lužnicí zajišťuje úklid silnic, údržbu parků nebo sběr odpadů. „Bohužel jsme jim nedopatřením zaplatili. Už jsme s nimi jednali, smluvní vztah bude po roce ukončen, ale přijdeme o částku do 10 tisíc korun,“ řekl iDNES.cz jednatel společnosti Jaroslav Benda. „Zvažovali jsme právní kroky, ale právník nám poradil, že je to neprůstřelné a šance na úspěch minimální,“ uvedl. „Nic dobrého si o tom nemyslím, teď už si důkladně kontrolujeme všechny písemnosti, které nám dojdou,“ uzavřel.
 
Někteří podnikatelé jednání považují za podvod, z hlediska práva je to však složitější. „Za podvod bych se to zdráhal označit, ale je to praktika, která je na hraně s klamavou obchodní praktikou,“ řekl iDNES.cz Jan Hejtmánek ze Sdružení obrany spotřebitelů-Asociace z. s., který se o případy dlouhodobě zajímá a také eviduje čerstvé případy firem, které se nechaly takto napálit. „Je třeba být obezřetný a nenechat se na tyto nabídky nalákat,“ dodal s tím, že zákon firmy nechrání tak dobře jako spotřebitele a není tak snadné se vyvázat ze smlouvy.
 
Bílý kůň z Maďarska
Jednatelem společnosti Telefonní seznam České republiky a Slovenska je jakýsi Maďar Gyula Erich Katona. Až do srpna se tato firma jmenovala Česká databáze společností a pod tímto názvem rozesílala dopisy už loni. Tento maďarský občan stál od roku 2008 v čele firmy Český telefonní seznam, která inkasovala tisícikorunové částky za zveřejnění v katalogu. Firma dostala pokutu 100 tisíc korun od České obchodní inspekce za nekalé obchodní praktiky. Někteří podnikatelé zaplatili i proto, že dopis vypadal jako faktury společnosti Mediatel, vydavatele katalogu Zlaté stránky.
 
Podnikatelům, kteří včas nevypovědí smlouvu, se může jejich nepozornost prodražit. Klienta totiž zavazuje k platbě úroků z prodlení ve výši 0,4 procenta denně z dlužné částky za každý den prodlení, resp. smluvní pokutě ve výši 500 korun za každou upomínku. Katalogová společnost také uvádí, že spory, které se nevyřeší smírnou cestou, je připravena vymáhat prostřednictvím rozhodce. Tím je brněnská Rozhodčí společnost. V krajním případě tak podnikatelům může hrozit i exekuce.
 
Podle Jana Hejtmánka ze spotřebitelské organizace se podnikatelé stále nechávají nachytat, přestože se stejné praktiky objevují stále dokola už od roku 2008.
 
Autor: fih

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...