Nie je penne ako pene

 
Bolo to vari zo pätnásť rokov nazad, keď sme si sadli do jednej tatranskej pravej talianskej „pycérije“. Moje babule sa išli a idú po tom slanom plackatom koláči, čo na ňom nakydajú hocičo od výmyslu sveta, utĺcť. Je nemusím, ale dám si radšej cestoviny. Keď nám však doniesol čašník jedálny lístok, skoro vyskočila z kože. Rozosmial som sa ako blázon.
Devy na mňa nechápavo hľadeli. Prskal som medzi záchvatmi smiechu: „Pene al dente alebo tatranská pornografia na tanieri!“ Nechápali. Tak som im vysvetľoval.
Nebudem písať, v ktorej sme to boli „pycériji“. Ani v akej tatranskej časti. Na názve "pycérija" trvám, lebo si iný ani nezaslúži. (Zistil som však, že oná „pycérija" nie je výnimkou. Na Slovensku sa ešte nájdu podobné. Aj na internete.
Zavolal som si čašníka, dievky si objednali a vtedy som poprosil ženu, nech malej zapchá uši. Tak sa i stalo, malá dcérka Lucka pozerala síce ako vyoraná myš, ale bolo to v záujme jej vhodnej výchovy.
„Tu varia ľudožrúti,“ vravím pošepky žene tak ticho aby to počul aj čašník a obraciam sa na neho. So stoickým pokojom a chladnou tvárou si objednávam: „Dal by som si krvavé penisy.“
Zbadal som totiž, že majú na vyčačkanom jedálnom lístku ako jedlo pene al dente. Pene po taliansky označuje v množnom čísle bolesť, ale hlavne penis. Ak si niekto na jedálnom lístku prečíta, že špecialitou je pene al dente, to nie je v preklade stvrdnutý mužský úd, ale krvavý mužský orgán.
Penne sa používa v taliančine ako množné číslo pre rúrkovité cestoviny. Penna v jednotnom čísle je vtáčie pero, no aj písacie plniace pero. Do neho sa musí cez nejakú rúrku dostať atrament. Preto pre veľa cestovín sa zaužíval plurál penne.
Teda takto sme si na Slovensku žili, ale mám pocit , že ešte aj dlho žiť budeme :o)))

Harmónia jedla a pravého originálu z Plzne

 
Posledný májový víkend sa v hlavnom meste niesol v duchu výborného jedla a prvotriedneho piva. Na Bratislavskom hrade sa na Slovak Food Festivale zišli fanúšikovia nielen domácej kuchyne, ale aj prvého zlatistého ležiaku na svete. Stánok Pilsner Urquell ponúkol návštevníkom netradičnú zábavu spojenú práve so spoznávaním toho pravého originálu.
Bohatý sobotný program odštartoval osobne sládok pivovaru Václav Berka, ktorý na hlavnom pódiu narazil špeciálny súdok nefiltrovaného piva Pilsner Urquell. Doviezol ho priamo z plzenských pivníc, v ktorých práve vďaka svedomitým sládkom pivo Pilsner Urquell dozrieva do stále rovnakej chute už neuveriteľných 174 rokov. O tom, ako recept celosvetovo známeho piva doteraz chránili, ale aj o samotnom varení sa mohli návštevníci festivalu dozvedieť pri prechádzke originálnou pivnou cestou.
Naučili sa tak, že pivo Pilsner Urquell má aj dnes zhodnú charakteristickú chuť aj kvalitu, akú malo v čase svojho vzniku. Veľkou mierou sa na tom podieľajú vybrané suroviny z tých najlepších zdrojov. Rovnako dôležité ako varenie, je aj samotné dozrievanie. Časť každej várky kvasí a dozrieva v dubových kadiach a sudoch uložených v 12 až 22 metrov hlbokých pivniciach, aby mohli plzenskí sládkovia uvariť ten pravý a originálny Pilsner Urquell aj s použitím moderných zariadení. Práve tu sa rodí nefiltrovaný a nepasterizovaný Pilsner Urquell, presne taký, ako v roku 1842 uvaril prvý pivný majster Josef Groll a aký Vašek Berka doniesol do Bratislavy.
Pán Berka priznáva, že receptúru ovláda iba pár ľudí: „Nuansy a detaily sa skutočne odovzdávajú zo sládka na sládka. Je to tajomstvo, ktoré si starostlivo strážime.“ Vašek Berka však nie je prísny iba pri varení piva, rovnako dôležité je pre neho aj to, kde a hlavne ako sa pivo čapuje. „Keď prídem do reštaurácie, kde ma poznajú, idem rovno k výčapu a pozdravím sa s krčmárom. Podám mu ruku a už v tom momente tak na 50 percent viem, či bude pivo dobré. Keď má totiž ruky mokré, mám polovičnú záruku, že sa dobre stará o výčapné sklo a umýva poháre tak, ako má.“
Sládkovia z pivovaru Pilsner Urquell preto pozorne dohliadajú na hostinských, ktorí sa zase starajú o to, aby všade na Slovensku celosvetovo známy zlatistý ležiak chutil rovnako, akoby práve dozrel v sudoch plzenských pivníc. Aká dôležitá je starostlivosť o pivo preto na nádvorí Bratislavského hradu vysvetlil finalista súťaže Master Bartender.
Pilsner Urquell sa dá totiž čapovať tromi rôznymi spôsobmi, ktoré sa volajú hladinka, šnyt a mlieko. Hladinka je najčastejším spôsobom, ktorého základom je načapovať pivo do pohára na jedenkrát tak, aby sa na konci vytvorila mokrá krémová pena. Šnyt si obľúbia tí, ktorí si pochutnávajú aj na pivnej pene a chcú si svoje polliter udržať dlhšie čerstvý. Krígeľ sa pri tomto spôsobe naplní pivom len do polovice. Mlieko, ako už z názvu vyplýva, pozostáva hlavne z bielej mokrej peny, čím získava sladšiu chuť.
Navyše, aj piť pivo je umenie. Vedeli ste, že keď si dáte prvý dúšok, nemali by pivo hneď prehltnúť? Mali by ho nechať dotknúť sa každej časti úst. Kým neprehltnete, dýchajte nosom. Prirodzená stálosť chuti vám tak ostane v ústach aj chvíľu po tom, čo svoj dúšok prehltnete.
 
Autor: Milan Nemec

Najúspešnejšie slovenské pivo je Zlatý Bažant

 
Jubilejný desiaty ročník prestížnej degustačnej súťaže Slovenská pivná korunka 2016 sa niesol jednoznačne v znamení piva Zlatý Bažant. Vlajková loď z Hurbanova získala spolu až osem umiestnení na najvyšších priečkach, a pivné korunky si Zlatý Bažant odniesol zo všetkých prihlásených kategórií.
Zlatý Bažant sa tak stal v konkurencii rekordných 152 pív z 29 slovenských pivovarov na súťaži Slovenská pivná korunka 2016 jednoznačne najúspešnejším pivom, a zisk ôsmich koruniek je pre značku zároveň najväčšou „žatvou“ ocenení v doterajšej histórii súťaže.
O najlepších slovenských pivách rozhodla v tomto ročníku súťaže dvojdňová anonymná degustácia 32 profesionálnych pivných expertov, ktorá sa uskutočnila v Bratislave začiatkom mája 2016. Zlatú pivnú korunku v najprestížnejšej a pre pivárov referenčnej kategórii svetlých filtrovaných pív so stupňovitosťou do 12% experti udelili pivu Zlatý Bažant 12%, ktoré sa tak stalo najlepšou slovenskou „dvanástkou“. Medzi svetlými filtrovanými desaťstupňovými pivami získal Zlatý Bažant 10% Striebornú pivnú korunku, a ďalšie striebro získal Zlatý Bažant Tmavý v kategórii tmavých a polotmavých filtrovaných pív.
Zlatý Bažant jednoznačne vynikal aj medzi radlermi a nealkoholickými pivami - v troch kategóriách získal až 5 ocenení na najvyšších priečkach. V kategórii alkoholických radlerov získal Zlatú pivnú korunku Zlatý Bažant Radler Citrón a Striebornú pivnú korunku Zlatý Bažant Radler Citrón-Baza-Mäta. Medzi nealkoholickými radlermi bodoval obľúbený Zlatý Bažant Radler 0.0% - citrónovú príchuť degustátori zaradili na striebornú priečku, a príchuť Citrón-Baza-Mäta ocenili bronzovou korunkou. V kategórii nealkoholických pív získal Zlatý Bažant Nealko bronzové ocenenie.
Ocenenie v mene značky Zlatý Bažant a všetkých majstrov pivovarníkov z Hurbanova na slávnostnom galavečeri v stredu 25. mája prevzal generálny riaditeľ spoločnosti HEINEKEN Slovensko Odin Goedhart: „Je pre mňa nesmiernou cťou stáť pri historicky najväčšom úspechu našej vlajkovej lode na prestížnej súťaži Slovenská pivná korunka. Úspechy, ktoré so Zlatým Bažantom v poslednom období dosahujeme, sú jednoznačným dôkazom, že v pivovare Hurbanovo ideme správnou cestou. Konzumentom ponúkame najvyššiu kvalitu zo slovenských surovín, ktorá spolu s inováciami a pestrosťou portfólia nemá medzi slovenskými pivami konkurenciu. Som hrdý, že prívlastok najlepšie slovenské pivo, ktorý pivu Zlatý Bažant dlhodobo prisudzujú konzumenti v spotrebiteľských prieskumoch, dnes jednoznačne potvrdili aj pivní experti a degustátori.“
Súťaž Slovenská pivná korunka organizuje Slovenské združenie výrobcov piva a sladu od roku 2006. Jej prestíž a odborná kvalita sa každoročne zvyšuje s rastúcim počtom súťažiacich pivovarov a pív, pričom desiaty ročník bol z pohľadu prihlásených vzoriek pív rekordným. V desiatich kategóriách v anonymných degustáciách súťažilo 29 veľkých, malých, remeselných a reštauračných pivovarov, ktoré do súťaže nominovali 152 vzoriek pív. Slovenská pivná korunka sa každoročne organizuje pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Takto to vidím ja, a preto je to pravda

 

Dali sme svetu francúzske zemiaky

Francúzske zemiaky máme na stole, keď treba lacno a výdatne nakuchtiť. Sprevádzajú nás od škôlky až po poslednú večeru. Názov jedla zvádza hľadať jeho pôvod v krajine galského kohúta na víne. Symbiózu jednoduchosti surovín v báječnom kulinárskom výsledku ale rozhodne nedali svetu Francúzi. Sú skutočne unikátnym novodobým druhým pravým slovenským národným jedlom po historických bryndzových haluškách.

Za klasické francúzske zemiaky niektorí gastro nadutci považujú jedlo z francúzskeho Savojska Tartifllete. Savojské (pozor, nie francúzske!) zemiaky majú ďaleko od našich pravých francúzskych. Nakrájajú ich na plátky a uvaria vo vode. V malej zapekacej miske vo vrstvách prekladajú so spenenou cibuľkou a slaninou. Navrch dajú syr podobný nášmu Plesnivcu. Pre nedostatok času neraz polotovar vložia len tak do mikrovlnky. Keď sa syr po pár minútach navrchu roztopí, jedlo je hotové. Kam sa len takéto gastronomické nedôchodča hrabe na naše pravé slovenské francúzske zemiaky s cesnačkou alebo klobáskou či špekáčkami a vajíčkami, nie?

Pátral som aj po českých kulinárskych archívoch. Reku, či nám jedlo neimportovali v rámci upevňovania jednotného československého národa. Narazil som na jedinú stopu. Spisovateľ Jaroslav Hašek dožíval v Lipnici v izbičke nad reštaurácii jeho osobného krčmára pána Invalida. Kuchárka Rézinka Špinarová bohémovi pripravovala obľúbené jedlo zmes nakrájaných varených zemiakov, opečených špekáčikov (vuřtov) a natvrdo uvarených vajec. Jedlu dal názov, a nikto nevie prečo, Kočičí tanec. Asi preto, lebo jedlo sa podobalo pohybom mačky, ktorá si naháňa chvost. Všetko totiž iba namiešali do misky a položili pred otca Švejka.

Na internete nájdete tisíce recepty na naše slovenské francúzske zemiaky na všakovaký spôsob. Všetky majú spoločné len to, že každý recept je ten zaručene najpravejší a najlepší. Niekto dáva smotanu, niekto nie. Iní pečie so surových, ďalší z varených zemiakov v šupke. Nikde riadok o tom, ako sa na Slovensku zjavili. „Francuzáky“ sa nepiekli za čias autora prvej slovenskej kuchárky Jána Babillona v roku 1870. Nepoznali ich ani v kuchyniach starého Prešporka, kde sa po prvej svetovej vojne premlela početná francúzska posádka, ktorá zanechala iné genetické pozdravy. Zmienka o nich nie je ani v Zlatej knihe kuchárskej od Márie Dúbravskej z roku 1945.

Recepty na francúzske zemiaky sa objavili až za čias industrializácie Slovenska a preto predpokladám, že ich vytvoril neznámy kuchár či kuchárka v závodnej jedálni. Skromný utajený objaviteľ pravých slovenských francúzskych zemiakov si zaslúži sochu ako Jánošík v Terchovej, kde sú majstrovstvá vo varení bryndzových halušiek. Tiež by sa malo začať súťažiť v pečení francúzskych zemiakoch a zabudnúť na v kuchtení gujášov či halaszlé!

Inak, kuknite si rôzne fotky fr. zemákof, ako keby ich ani jedna mater nemala :o)

Váš Milan Nemec

Ako pokaziť večer bez vlastného pričinenia

Streda večer, plánujem príjemné posedenie s kamarátmi a do prípravy investujem veľa energie, veď chcem nejak vyzerať, dlhšie sme sa nevideli, ja som schudla a chcem, aby môj nový výzor naležite ocenili. Už v električke zbieram obdivné pohľady, nejaké to telefónne číslo a veľa úsmevov a závistlivých pohľadov od dievčat okolo. Večer sa začína celkom sľubne.

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...