Každý rok je to rovnaké – po Novom roku nastupuje nákupná horúčka, kedy sa všetci ľudia napriek horekovaniu, že ich Vianoce finančne vyčerpali, čakajú pred nákupnými centrami s kabelami.
V okamihu, keď sa otvoria dvere prvých obchodov, ľudia sa zmenia na obyčajné zvieratká, ktoré sa hrnú za všetkým, čo má vysačku s nápisom Akcia alebo Zľava, prestanú premýšľať a berú všetko, čo je zlacnené.
Zahmlí sa im v hlave a zdravý rozum ostane pred dverami obchodu, je to jednoducho akoby to rozdávali zadarmo. Veď sa stačí pozrieť do tvárí týchto nákupcov – plné ruky a pohľad zameraný do neznáma.
Sama som si takýto výpredajový ošiaľ zažila nedávno, keď som bola nakupovať druhého januára potraviny, lebo neomylne som nestihla nakúpiť dostatok vecí aj na varenie a na jedlo. Bola som nútená vydať sa na strastiplnú cestu do obchodu. Nabudúce radšej hladovka!!!
Už ráno o ôsmej boli otvorené potraviny. Neviem, či starší ľudia naozaj ešte stále vstávajú so sliepkami, ale v ten deň to tak naozaj vyzeralo – plný obchod dôchodcov. Vzala som si len malý košík do ruky a snažila sa so zadržaným dychom prejsť k regálu, kde boli veci, ktoré som naozaj potrebovala. Len pár drobností – chlieb, salámu, nejaký syr, cestoviny a zeleninu. Normálne by mi to trvalo tak päť minút naložiť do košíka a dostať sa k pokladni. Ako som sa len mýlila!!!
Aj mne sem tam ušiel zrak na akciové regály, ale vedela som, že tomu nemôžem podľahnúť. Pomaličky som sa prebojovávala k potrebným veciam, keď som sa dostala k mojej obľúbenej časti – syry, ktorým končí záruka. Ja – milovníčka syrov – si užívam ten krásny pohľad na ten plný regál, kde sú syry z celej Európy za nižšiu cenu.
Vyberám si tie, ktoré poznám, teším sa na domov, ako si ich užijem, keď mi zrazu od chrbta niekto vrazí barlu medzi lopatky a snaží sa ma odstrčiť. Otočím sa, ospravedlním sa, že stojím staršej dáme v ceste a posuniem sa. V tej chvíli mi táto veľmi milá pani začne nadávať, že som vykúpila skoro všetky syry a nech sa s ňou podelím. Musela vidieť, aká som ostala prekvapená, pretože využila tento moment a z košíka mi začala vyberať tie, ktoré som si zobrala ja. To ma začalo dožierať, tak som si košík odtiahla z jej dosahu a chcela som jej vysvetliť, že má na výber stále z viac ako dvadsiatich kusov. Pani si nedala povedať, tak som si vzala ešte dva kusy a odchádzala k salámam. No a pani ma začala prenasledovať, tak som si nabrala, čo som potrebovala a odkráčala k pokladni. A za mnou sa neplýžil nik iný, ako táto pani. Nielenže tlačila plný nákupný vozík potravín, ale stále mala reči na moju adresu a na môj nákup, aká som nepríjemná, neviem sa podeliť a starému dôchodcovi nedoprajem ochutnať ani kúsok drahého syra.
Pri pokladni našťastie robil kamarát, ktorý situáciu pochopil a začal sa otvorene zabávať, čo tú pani dožralo ešte viac.
Ja sama som sa snažila byť stále vážna a nenechať sa vyprovokovať, ale táto pani bola výrazne neodbytná, tak som jej po troch minútach nepretržitých nadávok povedala tiež svoje. Zaplatila som si nákup, nabalila ho do tašky a chcela odísť. No nedalo mi to neotočiť sa a nepopriať jej príjemný deň. Neviem prečo, ale to ju zo všetkého naštvalo najviac, tak do mňa posunula ten svoj nákupný košík, čím ma skoro zvalila na zem. Zapotácala som sa, na čo som si vyslúžila prívlastok opitá a chamtivá.
Odchádzala som s náladou pod psa. Chcela som si pozrieť aspoň nejakú drobnosť na seba, nejaké tričko alebo svetrík, pretože Ježiško tento rok nepriniesol nič teplé (výnimočne ani teplé ponožky), tak som si vliezla do Terranovy, kde boli zas zástupy ľudí trhajúcich si z rúk posledné tričká v ich veľkosti. Ach bože, prečo!?! Ale povedala som si, že ja budem iná.
A aj som bola – vrazilo do mňa najmenej tridsať ľudí, mala som lakte stále pri tele a nikoho som nimi nešťuchala a po nohách mi postúpalo toľko naježených mladých pipiniek (povedala by som skôr arogantných kráv), že z mojich krásnych nožičiek tridsať osmičiek sa stali široké štyridsiatky. Nehovoriac o mojich bielych teniskách – teda teraz už čiernych.
Predrala som sa k poslednéu regálu, kde boli totálne výpredaje. Tam mi padla do oka moja obľúbená farba, tak som sa k nej pomaličky blížila a predierala sa medzi ostatné nakupujúce. Konečne som stála pri stojane, vyberala si spomedzi tričiek, ktoré sa mi páčili, našla som si konečne svoju veľkosť a chcela si ho vyskúšať. Predrala som sa k skúšobným kabínkam, čakala asi pätnásť minút, kým mladé pipinky si robili fotky á la “duckyface” a tasili svoje nie práve najmenšie bruchá do foťákov. Konečne som sa dostala na rad, vošla som dnu, položila tašku na zem, začala sa vyzliekať, keď mi do kabínky vletela nejaká mladá a netrpezlivá dievčina a napriek tomu, že som bola v podprsenke, tak sa ma pýtala, či mi to bude trvať ešte dlho.
Vyhodila som ju pomocou pár vyberaných slov a konečne sa pustila do skúšania. Jupííí! Pekné, lacné a sadne mi. Obliekla som sa, vyšla z kabínky s víťazným výrazom na tvári a prešla k pokladni. Tam som si vystála ďalších pätnásť minút, kým som zaplatila.
Chcela som ísť domov v povznesenej nálade, že sa mi dnes podarilo aspoň niečo, ale šla som sa pozrieť ešte do ďalšieho obchodu, že kúpim niečo mamine. Tam som sa už naozaj neodvážila vstúpiť. Tričká boli po dve eurá, dievčatá sa o ne reálne ťahali a dokonca sa ozýval aj trhavý zvuk látky, čo ma okamžite odradilo.
Ako som sa vracala okolo potravín, tam už sa nedalo ani pohnúť. Potraviny boli plné kolieskových tašiek, vozíkov a niekoľkých zúfalcov, ktorí mali iba tridsať minút na obedovú prestávku a neomylne si chceli kúpiť niečo na jedlo práve v potravinách.
Spomedzi dôchodcov sa ozývala vrava o tom, aké majú nízke dôchodky, koľko rozdajú svojím vnúčatám a koľko míňajú na potraviny, aké horibilné sumy. Škoda, že tí, čo sa najviac sťažovali mali najplnšie košíky a pomedzi ne sa snažili prejsť tí, ktorí mali dve barle, malú tašku, pár centov v ruke a chceli si nakúpiť len pár rožkov a kúsok tej najlacnejšej salámy.
Vzdávam česť všetkým, ktorí sa odhodlali vydať na nákupy v tento deň, aby mali aspoň ten rohlík a prosím všetkých, ktorí patria do tej druhej kategórie – nechajte nás nakúpiť v pokoji!
Našťastie Nový rok je iba raz za rok a toto sa deje len dvakrát do roka – Vianoce a Veľká noc :)
Tak Vianoce už máme za sebou, teraz už len Veľká noc a máme zas celý rok pokoj :)