Gréci vo veľkom vyberajú úspory z bánk, boja sa návratu drachmy

Kategória: Aktuality
Gréci začínajú panikáriť. Vo veľkom navštevujú banky a vyberajú z nich vklady. Snažia sa tak v nejasnej politickej situácii zachrániť úspory. O tie môžu prísť, pokiaľ Grécko po nových voľbách opustí eurozónu a vráti sa k drachme. Do toho prišli špekulácie, že časť gréckych bánk prestala podporovať hlavná banka EÚ.

Gréci začínajú panikáriť. Vo veľkom navštevujú banky a vyberajú z nich vklady. Snažia sa tak v nejasnej politickej situácii zachrániť úspory. O tie môžu prísť, pokiaľ Grécko po nových voľbách opustí eurozónu a vráti sa k drachme. Do toho prišli špekulácie, že časť gréckych bánk prestala podporovať hlavná banka EÚ.
Len v pondelok Gréci podľa agentúry Reuters vybrali zo svojich účtov najmenej 700 miliónov eur, takmer 18 miliárd korún.

Termín nových volieb

Lídri hlavných gréckych politických strán sa dohodli na tom, že nové parlamentné voľby budú 17. júna. Krajinu k voľbám dovedie prechodná vláda.
Prezident Karolos Papulias podľa agentúry upozornil straníckych vodcu, ktorí sa v predchádzajúcich dňoch márne pokúšali o vytvorenie koaličnej vlády, na varovné informácie od šéfa gréckej centrálnej banky Jorgosa Provopulos. "Pán Provopulos mi povedal, že zatiaľ nenastala panika, ale panujú vážne obavy, že by sa situácia mohla v paniku vyvinúť," citovala agentúra zo zápisnice z rokovania prezidenta so straníckymi predákmi.

Grécka kríza

Zadĺžené Grécko pred dvoma rokmi nezvládlo splácať dlhy a muselo požiadať o finančnú pomoc. Celkom už má prisľúbené až 240 miliárd eur (asi šesť biliónov Sk). Grécky štátny dlh dosiahol vlani asi 165 percent hrubého domáceho produktu, ktorý je cez štyri roky v neustálom poklese. Miera nezamestnanosti v krajine sa priblížila 22 percentám.
"V 16:00, kedy som mu (šéfovi centrálnej banky) volal, výbery peňazí dosiahli 700 miliónov eur," povedal prezident o situácii v pondelok.
Gréci vyberajú peniaze z bánk už mesiace, ale zatiaľ sa pred peňažnými ústavmi netvorí fronta. Vlani v júli, kedy Grécku hrozil bankrot, dokonca vláda preskúmala, či je rýchly výber peňazí v súlade so zákonmi.

Reuters: Európska banka sa otáča chrbtom k niektorým gréckym bankám

Agentúra Reuters zároveň popoludní informovala, že Európska centrálna banka prestala dodávať peniaze niektorým gréckym bankám. Tie sa tak budú musieť spoľahnúť na grécku národnú banku, ktorá by mala peniaze dodať v rámci núdzového financovania ELA (Emergency Liquidity Assistance).
ECB nechcela informácie komentovať, nie je jasné, koľkých bánk sa to týka. Ide ale o tie, ktoré neprešli úspešnú rekapitalizáciou a budú mať vážne problémy. Jeden zdroj uviedol, že kapitál štyroch gréckych bánk je tak vyčerpaný, že tieto ústavy fungujú so záporným vlastným imaním. Podľa pravidiel ECB nie je možné tak zdevastovaným bankám žiadne ďalšie peniaze poskytnúť. Informácie poslali ešte viac ku dnu ceny akcií aj hodnotu eura.
Predstaviteľom gréckych strán ani prezidentovi Papuliasovi sa po parlamentných voľbách z 6. mája nepodarilo dohodnúť na novej vláde, a krajina tak mieri k opakovaným voľbám, ktoré budú na základe stredajšej dohody 17. júna. Predsedovia hlavných politických strán sa u prezidenta dohodli na vytvorení dočasného kabinetu, ktoré Grécko k predčasným voľbám dovedie.

Gréci sa bojí straty eura, ale šetriť nechcú

Podľa prieskumov v júni vyhrá v krajne ľavicová strana SYRIZA a taká vyhliadka ďalej otriasla dôverou v schopnosť Grécka ponechať si spoločnú európsku menu a platiť dlhy. Očakáva sa pritom, že grécky parlament bude po nasledujúcich voľbách zrovna tak roztrieštený ako ten terajší.
SYRIZA a niektoré menšie strany odmietajú úsporné opatrenia, ktorými krajiny eurozóny podmienili poskytnutie mohutnej úverovej pomoci extrémne zadlženému Grécku. Gréci sa preto obávajú, že krajina sa bude musieť so spoločnou menou rozlúčiť.
Mnoho Grékov vraj však veria sľubom charizmatického šéfa strany SYRIZA Alexisa Tsiprase, že krajina môže zostať v eurozóne, bez toho aby sa podriadila podmienkam EÚ a Medzinárodného menového fondu. "Naša spoločnosť je teraz trochu rozpoltená. Ľudia chcú zostať v Európe - mať koláč - ale tiež ho chcú jesť, a to tak, že zaútočí na veriteľa," povedal Reuters analytik Theodor Kulumbis.

autor: PJ