Slovenská republika, ktorá leží v strede Európy, bola po stáročia križovatkou obchodných ciest. Má spoločné hranice s piatimi európskymi štátmi. Celková dĺžka hraníc je 1 602 kilometrov, pričom najdlhšia je hranica s Maďarskom. Približne jednu tretinu jej územia zaberajú nížiny, zvyšok patrí karpatským pohoriam a kotlinám. Na Slovensku žije 5 379 455 obyvateľov (26. máj 2001), z ktorých väčšina sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Najvýznamnejším legislatívnym dokumentom je Ústava Slovenskej republiky z roku 1992. Výkonnú moc v krajine uplatňuje Vláda Slovenskej republiky na čele s predsedom vlády. Prezident, parlament aj vláda sídlia v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Slovensko bolo v minulosti vidieckou krajinou, dnes však väčšina obyvateľstva žije v niektorom zo 138 slovenských miest. Najväčším a zároveň hlavným mestom je Bratislava, za ňou nasledujú Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza a ďalšie.

Slovensko bolo pre svoje bohatstvo i strategickú polohu viac ako tisíc rokov dejiskom veľkých mocenských konfliktov. V priebehu 13. storočia vznikla väčšina z takmer 150 hradov na území Slovenska, ktoré okrem ochranných účelov slúžili po prestavbách aj ako honosné sídla významných rodov. Len máloktorá krajina sa môže pochváliť takým množstvom hradov a zámkov ako Slovensko. Dnes sú z mnohých už len ruiny, no ako symbol zašlých čias okrášľujú vrchy a údolia krajiny a sú častým cieľom turistických výletov. Romanticky pôsobia zrúcaniny Devínskeho hradu, Čachtického hradu, Beckova, Lietavy, Likavy, Ľubovnianskeho hradu, Spišského hradu, Plaveča, Šarišského hradu a Vigľaša. V hradoch, ktoré sa zachovali až dodnes, sú zriadené múzeá s bohatými zbierkami. Medzi najzachovalejšie hrady a zámky na Slovensku patria: Bratislavský hrad, Červený Kameň, Smolenický zámok, Bojnický zámok, Oravský hrad, Ľupčiansky zámok, Budatín, Nitriansky hrad, Kežmarský hrad, Zvolenský zámok a Krásna Hôrka.

Slovensko môžeme tiež bez obáv zaradiť medzi krajiny s hojným počtom jaskýň. Rozvetvená spletitá sieť jaskynných chodieb, dómov a siení je skrášlená mnohotvarou a mnohofarebnou kvapľovou výzdobou. Na Slovensku je známych vyše 3800 jaskýň, najviac v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Spišsko-gemerskom krase, Veľkej Fatre, Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň v Nízkych Tatrách, dlhý asi 24 km. Verejnosti je sprístupnených celkom 12 jaskýň: Belianska jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Važecká jaskyňa. Bojnická hradná jaskyňa sa navštevuje v rámci prehliadky historického objektu Bojnického zámku. Všetky jaskyne predstavujú prírodné pamiatky a náučné lokality. Bilaterálny slovensko-maďarský projekt Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu bol zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V tomto zozname má svoje čestné miesto aj mesto Banská Štiavnica s okolitými technickými pamiatkami, Spišský hrad, jedinečné zoskupenie ľudových stavieb Vlkolínec, mesto Bardejov a Dobšinská ľadová jaskyňa. V budúcnosti by tam určite nemal chýbať Tatranský národný park, nádherné drevené kostolíky na východnom Slovensku alebo historické mestá Kremnica, Kežmarok a Levoča.

Najcennejšími prírodnými územiami Slovenska sú národné parky. Najstarším je Tatranský národný park (TANAP) vyhlásený už v roku 1948, ďalej je to národný park Nízke Tatry – rozlohou najväčší, Pieninský národný park, národný park Malá Fatra, národný park Slovenský raj a národný park Muránska planina. Najvýchodnejší je národný park Poloniny a najmladšími sú národné parky Slovenský kras a Veľká Fatra, ktoré vyhlásili v roku 2002. Pre pestrý a bohatý výskyt prírodných liečivých, minerálnych a termálnych vôd na území Slovenskej republiky je kúpeľná starostlivosť integrálnou súčasťou zdravotníckej starostlivosti a využíva najmodernejšie poznatky vedy a výskumu z oblasti balneológie, fyzikálnej medicíny, zdravej výživy a liečebnej rehabilitácie. Je zameraná nielen na bezprostrednú a následnú kúpeľnú starostlivosť, ale i na prevenciu širokej škály ochorení. Bardejovské kúpele, Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač či Vyšné Ružbachy sú dnes zvučným pojmom vo svetovej balneológii.

Turisticky najnavštevovanejšími na Slovensku sú nesporne Vysoké Tatry. Sú rajom najmä pre horolezcov a dajú sa v tomto smere čiastočne porovnať s Alpami. Lyžiarske zjazdovky vybavené vlekmi sa nachádzajú od Vysokých Tatier až po najnižšie horstvá, ako sú Malé Karpaty. Tradične dobrými a vyhľadávanými lyžiarskymi centrami na Slovensku sú Solisko, Hrebienok a Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách, Spálený žľab v Roháčoch, obe strany Chopka a Čertovica v Nízkych Tatrách, Donovaly, Malinô Brdo, Turecká, Vrátna dolina, Martinské hole, Dedinky v Slovenskom raji a mnohé ďalšie. Vo východnej časti Slovenska, v bezprostrednej blízkosti mesta Košice, sú obľúbenými športovo-rekreačnými strediskami SWAM Kavečany a Jahodná, ktoré sú vhodné na oddych a rekreáciu počas celého roka.

Slovensko je rozlohou síce malá krajina, no bohatá na prírodné krásy a zaujímavosti, okrem mora poskytujúca takmer všetko, čo priťahuje turistov z ostatných kútov sveta. Na neveľkom kúsku zeme sa tu snúbi história, ktorej svedkami sú mnohé archeologické nálezy už od najstarších období praveku, spolu s nádherou lužných lesov a husto zalesnených pohorí popretkávaných belasou spleťou horských potokov a riek. Na tom, že Slovensko sa oprávnene zvykne označovať ako čarovné, má zásluhu veľa skutočností – je tu naozaj presila toho, čo treba pokladať za výnimočné.